[0:00]Takto na očiach majú zdravotníci v reálnom čase 24 hodín denne inkubátor v hniezde záchrany. Aby sme teda mohli ihneď zareagovať. A dnes nad ránom sa po dlhom čase ozval aj známy signál.
[0:15]A nešlo ani o skúšku, ani o falošný poplach. Je to už bábätko, ktoré je trochu staršie. Predpokladáme, že má možno tak päť, šesť týždňov. Ani postielku už nemáme preňho na novorodeneckej našej klinike, takže sme ho dali kolegom na detskú kliniku, kde sa oňho postarali. Za týmito dverami už spokojne spinká dievčatko, ktoré tu na oddelení nazvali Lea. Dostanú také imaginárne meno, väčšinou podľa toho v kalendári aké je meno. Takto spokojne oddychovalo dievčatko po pár hodinách v starostlivosti personálu, ktorý si ju ihneď obľúbil. Stále papalo, je dobre hydratované, nemá žiadne známky násilia, je spokojné. Lekári zdôrazňujú dôležitosť takýchto projektov. Máme dneska aj iné inštitúcie, ktoré možno pre to dieťa sú lepšie, ako je utajený pôrod, kde v prípade, ak by dieťa v budúcnosti malo nejaké zdravotné komplikácie, ktoré by bolo treba riešiť, povedzme transplantáciou, tak na Ministerstve zdravotníctva sú dokumenty, ktoré potom dovolia odkryť, kto je rodič a riešiť túto cestu. Dokedy presne bude Lea na oddelení, dnes nevedia. Dovtedy, kým sa všetky tie potrebné legislatívne procesy nevyriešia a súd nerozhodne, že komu bude dieťa zverené do starostlivosti. Vedia ale, že z oddelenia odíde aj so zabalenými vecami, v ktorých ju vložili do inkubátora a aj s prvými spomienkami a fotografiami z oddelenia. Dostanú od nás na pamiatku kufrík, v ktorom je taký malý pamätníček. Píšu mu tam dievčatá, aby vedelo do budúcnosti, ako sa malo v tých prvých dňoch života.
