[1:21]V kultúrnom a duchovnom živote neskorostredovekého Talianska sa začali v 14. storočí objavovať prvky, ktoré predznamenali nástup novej epochy, neskôr nazvanej renesancia. Týmto pojmom sa označuje obnovenie antickej kultúry a nadviazanie na antické tradície. Počas stredoveku bolo síce antické písomníctvo dôležitým prameňom poznania, no čerpali sa z neho len jednotlivosti. V stredoveku vládla predstava, že ľudia sú súčasťou jednotného svetového Božieho poriadku. Každý človek má v ňom svoje pevné, Božím riadením určené miesto, dané jeho sociálnym pôvodom. Ľudia tiež verili, že sú zaťažení dedičným hriechom a spásu môžu dosiahnuť jedine poslušnosťou voči Bohu a cirkvi. Na pozemský život sa pozeralo len ako na prechod z pozemského života do večnosti. Renesancia tieto predstavy radikálne zmenila.
[2:14]Renesanční myslitelia začali nazerať na človeka ako na slobodné indivíduum. Podľa ich presvedčenia každý má právo pokúsiť sa pochopiť a preskúmať svet i človeka. Život nemá byť len prípravou na večnosť, ale aj príležitosťou zdokonaliť svoje schopnosti a prehĺbiť vedomosti. Cieľom sa stáva telesne a duševne všestranne rozvinutý jednotlivec. Prečo sa renesancia začína práve v Taliansku? Je to jednoduché. V tomto období bolo najbohatším regiónom Európy. Taliansko už od 12. storočia sprostredkovalo obchod medzi východom a Európou. V 12. až 15. storočí mestá v severnom a strednom Taliansku rozkvitali, lebo súčasne s obchodom sa v nich rozvíjali remeslá a bankovníctvo. Kypiaci život slobodných miest, ohromné bohatstvo a spojenie s rôznymi krajinami východu i Európy umožnili rozširovanie vedomostí a rozvoj kultúry.
[3:10]Renesancia v Taliansku vyvrcholila v 15. storočí. Jej centrom sa stala Florencia. Kľúčovú úlohu to zohrala rodina Medičiovcov, šikovných podnikateľov a finančníkov. V roku 1434 bol zvolený na čelo Florenckej republiky Cosimo I. Mediči. Do dejín vstúpil ako podporovateľ umelcov a učencov. Medičiovský rod získal najväčšiu moc za vlády Lorenca Medičiho, nazývaného aj ako Il Magnifico. V historických knihách nájdete aj prídome vznešený, nádherný alebo veľkolepý. Florencia sa v 15. storočí pod vedením Medičiovcov stala vedúcim, moderným, hospodárskym a bankárskym centrom. Svoje postavenie sa usilovala vybudovať na návrate k antickým ideálom. Od konca 15. storočia sa renesancia šírila zo severu do stredu poloostrova, najmä do Ríma. Pápeži boli dôležitým prvkom renesančnej kultúry. V ich službách totiž pracovali najvýznamnejší umelci doby, napríklad Michelangelo, Rafael a iní.
[5:31]S renesanciou sa ruka v ruke rozvíjalo nové myšlienkové hnutie humanizmus. Humanizmus, z latinského slova humanus alebo ľudský, je myšlienkový prúd, ktorý vystriedal úpätú stredovekú scholastiku a vnútorne obrodil človeka, orientujúc ľudské myslenie na pozemské a reálne veci. Rozhodujúcu úlohu pri šírení humanistických myšlienok mal nový vynález, kníhtlač. Znovuobjavenie antických vzorov sa prejavilo aj v novom umeleckom renesančnom slohu.
[6:08]Základným prvkom renesančného slohu je horizontálna priamka, prísna harmónia a súmernosť jednotlivých častí. Pôsobia tak chladnou a premyslenou vážnosťou, racionalitou. Renesančný sloh je strohý, takmer bez ozdôb. Architektonickými článkami renesančného slohu sú hlavne stena, ktorú pokrývali obrazy často veľkých rozmerov. Ďalej klenby, kupolovitého tvaru, stĺp, ktorý sa používal ako podporný článok, oblúk, charakteristický článok použitý najmä v arkádách a rímsy, mohutné profilové a článkové pásy. Pôvodne bol humanizmus talianskym národným hnutím, ktoré sa až neskoršie stalo univerzálnym. Za priekopníkov humanizmu považujeme Florenckých básnikov Dante Alighieriho a Francesca Petrarcu. V 15. storočí myšlienky humanizmu úplne ovládli vyššie vrstvy talianskej spoločnosti. Začal sa klásť dôraz na pokrok ľudstva, hlásal sa nový ideál výchovy. Harmonické rozvíjanie tela a ducha, vzrástol záujem o prírodu a začalo sa kriticky uvažovať aj o veciach, ktoré predtým nemohli byť predmetom kritiky. Humanistický duch ovládol aj cirkevnú špičku a niektorí pápeži boli jeho oddanými stúpencami. Na konci 15. storočia humanizmus spolu s renesanciou prenikol z Apenínskeho poloostrova do ostatnej Európy, kde sa odborne nazýva aj ako zaalpský. Mal skôr náboženský než svetský charakter. Osvojili si ho najmä pedagógovia, učenci a cirkevní hodnostári, čo ovplyvnilo aj jeho orientáciu na hlbšie poznanie pôvodných prameňov kresťanského náboženstva. Na čele zaalpského humanizmu stál Erazmus Rotterdamský. Teológ a učenec, ktorý ako prvý vydal Grécke znenie Svätého Písma. V zápase protestantizmu a katolicizmu nachádzame humanistov na oboch stranách. Myšlienky humanizmu doznievali aj v 17. storočí a v podobe osvietenstva ovplyvnili európsku spoločnosť v 18. a 19. storočí. V období vrcholnej renesancie sa objavila kníhtlač, vynález, ktorý znamenal kultúrny prevrat. Vynálezcom kníhtlače bol Nemec Ján Gutenberg, mohúcky mešťan. Jeho vynález umožnil veľmi rýchlo rozšíriť renesančné a humanistické myšlienky do celého sveta. Ján Gutenberg vynášal kníhtlač okolo roku 1443. Paradoxom je, že krátko potom prišiel o celý majetok v súdnych sporoch, v ktorých išlo o prvenstvo vo vynáleze kníhtlače. Gutenberg zomrel roku 1468 v absolútnej chudobe.
[8:47]Renesančná epoka priniesla aj rozvoj techniky a prírodovedy. Už od 13. storočia sa hromadili nové technické vedomosti. Rozvíjala sa textilná výroba, v Taliansku vznikali prvé manufaktúry. Zdokonaľovala sa stavba lodí, najmä v Taliansku a Portugalsku, kde stavali pevné a rýchle lode, takzvané karavely. Od konca 14. storočia sa rozvíjala výroba pušného prachu a strelných zbraní. Rozvoj baníctva, rúd v Nemecku, Anglicku, Uhorsku, Čechách, Španielsku a Taliansku bol úzko spätý s vojenskou technikou a s rozvojom hutníctva kovov. Technika vstúpila do kvalitatívne novej fázy vývoja. Na základe nahromadených poznatkov dochádza najprv k empirickým, neskôr aj k teoretickým prírodovedeckým zovšeobecneniam. Typickým príkladom renesančného človeka je Leonardo da Vinci. Autor mnohých technických vynálezov a zdokonalení. Niektoré z nich sa využívali okamžite, ako vetromer, vlhkomer, bager, záchranný pás, iné až omnoho neskôr. Medzi ne zaraďujeme napríklad padák, či prístroj na lietanie.
[9:58]Pokrok nastal aj v oblasti astronómie. V stredoveku bol v súlade s vtedajšími cirkevnými dogmami základom astronomických názorov geocentrický systém starovekého učenca Ptolemaja. V súvislosti s rozvojom morských plavieb a rozšírením pozorovania hviezdnej oblohy, dostal sa tento systém do zjavného protirečenia s praxou. Nový heliocentrický systém vypracoval veľký poľský učenec Mikuláš Koperník. V roku 1551 boli zostavené nové astronomické tabuľky vypočítané práve na základe Koperníkovej teórie.
[10:49]Počas renesancie sa zmenilo aj postavenie umelca. V stredoveku umelca ako individualitu nepoznáme. Sú považovaní za remeselníkov a obvykle nepodpisujú svoje diela, preto sú dnes označovaní podľa svojich najvýznamnejších diel. Toto sa v renesancii mení. Umelci vystupujú z anonymity a niektorí dosahujú dokonca vysoké spoločenské postavenie. Ako príklad môže slúžiť Gentile Bellini, ktorý získal od Fridricha III. knieža z titulu, alebo Tizian, ktorému Karol V. udelil rád Zlatej ostrohy, oprávňujúci ho používať titul rytier. Niektorým umelcom sa podarilo zbohatnúť alebo získať vysoký úradnícky post. Napriek tomu sa všeobecne ešte zdržala predstava, že umelci sú nízkeho pôvodu, pretože ich činnosť vyžadovala manuálnu prácu a oni sami nemali potrebné vzdelanie.
[11:55]Renesančné výtvarné umenie prekonáva viazanosť gotického umenia, je obrodením výtvarného umenia v kultúrne vyspelom prostredí Talianska, ktorému poskytla významné podnety, i keď nie výlučne, antická tradícia, na ktorú sa tu, najmä v architektúre, nikdy celkom nezabudlo.
[12:29]Veľké zmeny sa odohrávajú na poli literatúry. Objavujú sa celkom nové literárne žánre ako napríklad komédia, tragédia, či pastorála. Tieto sú inšpirované dochovanými literárnymi dielami antických autorov. Veľmi obľúbenými autormi sa znova stávajú Terencius, Plautus, Seneca, alebo Vergílius. Obdobie humanistického a renesančného divadla vymedzujeme približne začiatkom 16. a polovicou 17. storočia. Celé obdobie sa nieslo v duchu znovuzrodenia antických ideálov, pričom sa zdôrazňovalo právo človeka na šťastný život, zmyslové poznanie a lásku. Bojovalo sa proti nadvláde teológie a presadzoval sa rozvoj prírodných vied a viet o človeku. Renesancia bola proti kresťanskému ideálu pokory a askézy, hlásala kult zmyslov a príklon k radostiam života. V Taliansku vznikajú nové divadelné žánre, a to opera a balet. Prvé operné divadlo vzniklo v Benátkach, odkiaľ sa šírilo ďalej do Európy. Menia sa aj inscenačné techniky. Simultánne javiskové vystriedalo javiskové s pohyblivými dekoráciami.
[14:04]Alžbetínske divadlo bolo renesančné divadlo v Anglicku. Doba Kráľovnej Alžbety. Génius William Shakespeare tu zaznamenáva vrchol, ktorý nebol nikdy prekonaný. Existovali spoločnosti profesionálnych hercov, ktorí hrávali divadlo pre Kráľovnú, aristokraciu, ale aj pred mešťanmi a chudobou. Mali byť vlastné budovy s hradbami alebo hrávali v hostincoch. Predstavenia sa väčšinou konali popoludní v okrúhlej budove s otvoreným dvorom. Takzvaná jama pre chudobu. Okolo boli zastrešené galérie pre bohatých a šľachta sedávala na javisku. Herci používali jednoduché rekvizity ako nábytok, vetvičky, grécke kostýmy a uplatňovali gestikuláciu a mimiku. Neraz museli preukázať šermiarske schopnosti. Ženské úlohy ešte stále hrali muži.
