[0:00]Máme dobrú správu. Maturita a povinné čítanie sú čoskoro za tebou a čaká ťa celý svet kníh podľa tvojho vkusu. Tento podcast ti prináša kníhkupectvo Martinus.
[0:12]Maturita s hashtagom. Ľudovít Štúr ako jazykovedec, novinár, spisovateľ a politik. Malo troviť, veľa tvoriť a učiť sa. To bolo heslo, ktorým sa celý život riadil Ľudovít Štúr a ako neskôr budeš počuť, do bodky sa ho i držal. Štúr nežije už viac ako jeden a pol storočia, ale jeho dielo a stopa, ktorú zanechal pre Slovákov je stále živá. Poďme si v dnešnom podcaste pripomenúť, kto presne bol tento všestranne tvorivý muž a čo všetko sa mu počas pomerne krátkeho života podarilo dosiahnuť. Samozrejme začnime základnými životopisnými údajmi. Narodil sa v malej obci Uhrovec, ktorá sa nachádza pár kilometrov od mesta Bánovce nad Bebravou. Narodil sa do rodiny učiteľa Samuela Štúra. Jeho otec učil aj významného českého historika Palackého. Mal staršieho brata Karola, ktorý mu bol vzorom. Už odmalička sa vzdelával a túžil po vedomostiach. Základnú školu vychodil v rodnej dedine, neskôr študoval na gymnáziu v maďarskom meste Ďjör a potom pokračoval v štúdiách na evanjelickom lýceu v Bratislave. Na lýceu bol veľmi aktívny a dokonca sa stal aj podpredsedom spoločnosti Československej. Dva roky na prelome 30. a 40. rokov študoval aj na univerzite v nemeckom Halle, čo bol aj práve pobyt, ktorý ho v živote výrazne ovplyvnil. V Halle sa stretol s filozofiou nemeckého filozofa Georga Wilhelma Fridricha Hegela. Po návrate z Halle prednášal na evanjelickom lýceu v Bratislave. Ako veľký nepriateľ Uhorska bol tejto funkcie zbavený v roku 1843 a prednášal súkromne vo svojom byte. V roku 1845 začal vydávať Slovenské národné noviny a o dva roky neskôr sa stal poslancom Uhorského snemu za mesto Zvolen. Za účasť na koncipovaní žiadosti slovenského národa v roku 1848 bol naňho vydaný zatykač a utiekol do Čiech na slovanský zjazd do Prahy. V rokoch 1848 a 49 sa aktívne zúčastnil revolúcie. Po jej neúspechu sa utiahol do ústrania, najskôr do Uhrovca a neskôr do Modry, kde svoje švagrinej pomáhal starať sa o sedem sirôt po jeho bratovi. Po revolúcii bol stále pod policajným dozorom. Koncom roku 1855 sa zranil pri poľovačke a začiatkom roku 1856 zomrel. Mal len 40 rokov. Ešte predtým, než sa pustíme do toho, čo všetko Štúr dokázal, dáme si ako vždy krátku otázku. Dnes sa tu bavíme hlavne o Štúrovi a jeho slovenčine, ale vieš, kto bol jeho predchodca, čo sa týka kodifikácie prvej slovenčiny? Pomôžem, že ju kodifikoval na základe kultúrnej západoslovenčiny Trnavského typu. Dám ti pár sekúnd. Ak si povedal Anton Bernolák, odpovedal si správne. A teraz sa pozrime osobitne na všetky oblasti Štúrovho pôsobenia a čo všetko v nich dokázal. Štúra aj dnes vnímame nielen ako jazykovedca či spisovateľa, ale aj ako politika, tvorcu slovenskej národnej ideológie, organizátora ozbrojeného vystúpenia slovenského ľudu v revolučných rokoch 1848 až 1849, ale aj organizátora slovenského národného, politického a kultúrneho života vo všeobecnosti. Ďalej je Štúr novinár, redaktor, básnik, spisovateľ a pedagóg. Išlo o neobyčajne mnohostrannú tvorivú osobnosť, ktorá dosahom svojho diela vysoko prerástla svoju dobu. Štúrova úloha jazykovedca sa pokladá za jednu z najvýznamnejších hlavne kvôli snahe o kodifikáciu spisovného jazyka, ktorej sa venujeme aj v samostatnom podcaste. Vplyvy tohto kroku v podstate cítime dodnes. Štúr správne odhadol predpoklady strednej slovenčiny, aby sa stala spisovnou podobou pre všetkých Slovákov. V spise Nárečia Slovensku a potreba písania v tomto nárečí z roku 1843 odôvodňuje svoju kodifikáciu a predstavil v ňom myšlienku, že národ je národom iba vtedy, keď má vlastný jazyk. Samotné zásady spisovného jazyka vydal v príručke Náuka reči Slovenskej z roku 1846, čo bola systematická gramatika a hláskoslovie Štúrovčiny. Ako novinár sa podieľal na vzniku slovenských národných novín. Vydával ich od roku 1845 spolu s prílohou Orol Tatranský. Ich celý názov znel Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol Tatranský a boli prvými slovenskými politickými novinami. Venovali sa hospodárstvu, boli centrom národného života, žiadal v nich napríklad zrušenie poddanstva, zveľadenie obchodu a priemyslu, národného školstva či odstránenie biedy a feudalizmu. Z toho vyplýva, že Slovenské národné noviny mu boli nielen účinnou platformou na šírenie, rozvíjanie a upevňovanie nového spisovného jazyka, ale aj na cieľavedomú tvorbu národného programu, v ktorom sa snažil najmä o celkovú prestavbu slovenskej spoločnosti. Možno povedať, že Ľudovít Štúr v Slovenských národných novinách zaujal vlastné fundované stanovisko ku všetkým závažným domácim aj medzinárodným otázkam tých čias. Ako politik sa podieľal na formovaní prestolného prozbobopisu. Evanjelici v ňom žiadali cisára o zákrok proti Maďarizácii. Zúčastnil sa na formulovaní žiadosti slovenského národa z mája 1848 spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom na zhromaždení v Liptovskom Mikuláši. Žiadali tam napríklad uplatnenie slovenčiny v úradoch a školách alebo autonómiu Slovenska v rámci Uhorska. Tieto žiadosti slovenského národa adresovali uhorskej vláde, ale tá vydala na všetkých už spomínaý zatykač a Štúr potom utiekol do Čiech. Podieľal sa aj na vytvorení Slovenskej národnej rady. V septembri 1848 sa vytvorila vo Viedni na čele s Ľudovítom Štúrom a opäť s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom. Organizovala povstanie proti uhorskej vláde. Bola na strane Viedne, ale tá sa Slovenskej národnej rade v úvodzovkách odvďačila tým, že po revolúcii v rokoch 1848 až 49 nastúpil na miesto ministerského predsedu Alexander Bach. Nastúpil tak Bachov absolutizmus. Z dejepisu možno vieš, že cieľom Bachovho absolutizmu bolo obnoviť a upraviť jednotu rozkladajúcej sa mnohonárodnej monarchie a odstrániť demokratických predstaviteľov národných a iných hnutí. Štúrovci sa preto dostali pod policajný dozor. Na začiatku som spomínal i to, že Štúr bol i poslancom za mesto Zvolen na uhorskom sneme. Žiadal to, čo aj v Slovenských národných novinách. Predniesol tu viacero významných prejavov, jeho reči sa hodnotia ako revolučné. Zaujímavé je, že ako básnik po sebe nezanechal rozsiahle dielo, nakoľko bol plne vyťažený v ostatných oblastiach. Napísal len dva básnické počiny. Cyklus básní s názvom Dumky večerní a samostatnú knihu Spevy a piesne. Štúrov život bol naozaj originálny, jedinečný a mnohostranný. Bojoval za niečo, čo dnes považujeme za samozrejmosť. Na záver ti už len prečítam Štúrov výrok, v ktorom nabádal písať po slovensky. Aby sme život náš v duchovnom živote národa nášho a ľudstva zaznačili. Pre tú príčinu, že nádej na povýšenie reči našej starootcovskej vo vlasti mať môžeme, k čomu reč našu pripraviť musíme. Na záver krátka rekapitulácia. Jeho kodifikovaná slovenčina vychádzala zo stredoslovenčiny a nahradila po dohode Bernolákovčinu. Ako novinár sa podieľal Štúr na vzniku Slovenských národných novín. Ako spisovateľ vydal len dva básnické cykly. Literárna tvorba išla bokom pre jeho veľké množstvo aktivít. Bol poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen. Politicky sa angažoval celý život. Štúr bol jedným z veliteľov v Slovenskom povstaní v revolučných rokoch 1848 až 1849. Ak sa ti dnešný podcast páčil, nezabudni si vypočuť aj ďalšie epizódy Maturity s hashtagom, alebo z našej série hashtag čitateľský denník, v ktorej sme spracovali dve desiatky diel, ktoré by si mal určite poznať. Potešíme sa aj ak nás ohodnotíš na Apple podcast, napíšeš komentár na YouTube alebo dáš odber na Spotify, aby ti nič neuniklo. A nezabudni o nás povedať kamošom. Počujeme sa pri ďalšej časti Maturity s hashtagom.
